Osud, veštenie a tak

Včera som bola u kartárky. A mám z toho také všelijaké zmiešané pocity. Som zvedavá ako mačka, rada skúšam nové veci, preto keď mi kamarátka spomenula, že raz u jednej bola, vypýtala som si kontakt a dohodla som si aj ja návštevu veštice.

Pani vyzerala ....tak normálne, obyčajná žena v stredných rokoch, normálne upravená a oblečená, aj hovorila tak úplne normálne, nesnažila sa ohurovať nejakými špecifickými výrazmi, špeciálnymi zariadením miestnosti ani nič podobné. Keď som k nej prišla, povedala mi, aby som si vybrala jeden balíček kariet zo štyroch pripravených, chvíľku som ho miešala a potom ho jednoducho začala vykladať a komentovať jednotlivé karty. Asi by sa patrilo dodať, že jediné údaje, ktoré o mne mala, som jej povedala až na mieste a síce moje krstné meno, dátum a miesto narodenia. Najskôr vykladala veci, ktoré sa týkali budúcnosti, uvádzala tam niektoré celkom konkrétne veci, ako "v tomto mesiaci nasledujúceho roku dostanete pracovnú ponuku, ktorá bude finančne lepšia ako práca, ktorú teraz robíte, ale nemali by ste ju prijať, lebo vaša nadriadená z vás zodrie aj kožu." Mala som tam pripravený papier a všetko si zapisovala, nedávajúc najavo žiadne pocity alebo myšlienky, diviť som sa začala až keď začala rozoberať môj súkromný život, keď mi hovorila konkrétne veci z môjho života. A vo všetkých veciach z minulosti bola úplne presná, pričom išlo o veci, ktoré ani nemala ako zistiť, aj keby som jej hneď nadiktovala moje celé meno a kompletnú adresu. Tak ja teraz neviem. Spomínala mi veci, ktoré ma postretnú v živote 5 rokov odteraz, niektoré z nich ma potešili, niektoré menej. Možno dobrá správa je, že nič z toho nebolo vyslovene negatívne, skôr pozitívne, asi som jednoducho mala iné predstavy o svojej budúcnosti.

Tak mám teraz zmiešané pocity. Som rada, že som ukojila svoju zvedavosť a zistila, aké to je u takej veštice, ale na druhej strane som trochu sklamaná - mám pocit, akoby som čítala detektívku od konca. Keď som od nej odchádzala, trochu ma aj chytil rapel. Naštvalo ma, že zrazu mám takto dáko nalinkovaný život, niekto mi oznámil, že ma niečo postretne a ja akokeby som k tomu nemala čo povedať. Normálne mám teraz chuť skúsiť veci inak, aby som si dokázala, že nemala pravdu. Sama ani neviem, či tomu verím, alebo nie, mám tendenciu skôr sa prikloniť k tomu, že áno, na druhej strane budem číhať na každú príležitosť, ktorú predpovedala, aby som si takto dáko dokázala, že nakoniec sa v niečom mýlila.

Hovorila by mi ale tie isté veci, keby som siahla po inom balíčku? Udiali by sa veci, ktoré mi povedala, že sa stanú, keby som sa nerozhodla ísť za ňou? Lebo je možné, že to sedenie ma teraz navnadilo pokúsiť sa zmeny niektoré veci a tým vlastne zároveň mením svoju budúcnosť. Samé otázky, na ktoré nikdy nenájdem odpoveď - jedine ak u ďalšej veštice.