Zlo

Niekde mám zapísaný jeden Lutherov výrok o tom, že on veru dobre pozná diabla, pozeral mu priamo do očí. A vždy, keď sa mi papierik s touto vetou pri pri premiestňovaní vecí dostane do rúk, znova a znova zažívam pocit hlbokého porozumenia. Ach, ako dobre tomu rozumiem. Tiež mám niekedy pocit, že zlo fyzicky vnímam, že jeho stelesnenie je prítomné v mojej blízkosti, pokukuje po mne z tieňov izby, nakúka spoza nočných okien a prikráda sa ku mne od chrbta. A láka ma a pokúša. Niekedy musím vyvinúť veľké úsilie, aby som sa nenechala zlákať a neurobila ten jeden malý krôčik....tam, kde už nebude treba nič riešiť, o nič sa usilovať. Tam, kde stratím svoju dušu a na oplátku získam blaženú nevedomosť bláznov a slaboduchých. Preto nedokážem ľutovať duševne chorých, ale mám v ich prítomnosti paniku. Vidím totiž, že oni už spadli do tej priepasti, ktorá aj na mňa niekedy pozerá. A v kútiku duše im možno aj trocha závidím, že oni svoj boj už dobojovali. Na mňa moji démoni čakajú každý deň zas a znova.