Skaly a skalky

V nedeľu sa ma kamarátka pýtala, čo mi dáva lezenie. Najskôr som nevedela sformulovať svoje myšlienky, potom som skúsila také štandardné odpovede, že mám rada skaly, mám rada, keď sa pri tom príjemne unavím...ale rozmýšľala som nad tým potom ďalej a aj keď všetko toto je pravda, najviac ma k tomu priťahuje niečo iné. Na skalách zabúdam na iné, tam existuje len tu a teraz, keď ťahám cestu, musím sa maximálne sústrediť na prítomnosť a chyty a stupy. Normálne myslím vždy naraz na tri veci a stále uvažujem napred a jedine v horách a na skalách zažívam pocit, že žijem len pre tento okamih. Spolu s adrenalínom, ktorý prichádza po každej náročnejšej ceste je to silne návykové.