Bezmocnosť

Tento týždeň som sa dozvedela, že kamarátkin najstarší syn má leukémiu. Malý má 9 rokov, celý život pred sebou a teraz z ničoho nič takáto diagnóza. Nie som veľmi veriaci človek, teraz som sa ale zaňho modlila, nech liečba zaberie, nech sa z toho dostane. Ale cítim sa strašne bezmocná, neviem vôbec ako jej s tým pomôcť. Okrem neho má dve ďalšie deti, žije v cudzine a nemá pri sebe nikoho, kto by jej pomohol, manželova rodina im nie je príliš nápomocná. Keby aspoň žili na Slovensku, mohla by sme tam s ostatnými kamarátkami prísť a pomôcť jej aspoň deti povarovať, niečo vybaviť...Takto na diaľku sa dá len slovami povzbudzovať, ale sú situácie, keď slová nestačia a keď sa mi zdá všetko povedané úplne zbytočné a bezobsažné.