streda 16. apríla 2008

Krátky povzdych

Niekedy tak túžim po tom, aby som nemusela všetky svoje problémy riešiť sama, aby tu bol niekto, kto sa o mňa postará, kto mi z ramien odoberie aspoň na chvíľu všetky tie veľké a drobné veci, čo treba zariadiť, vymyslieť, urobiť... Môcť si tak dovoliť byť na chvíľu slabou ženou, o ktorú sa niekto postará.

pondelok 14. apríla 2008

Devínsky dunčo


V sobotu som bola na vychádzke na Devínskej Kobyle a pri zostupe do Devína sme objavili tohto dunča ako stráži umelecké kováčstvo. No nie je skvelý?

nedeľa 6. apríla 2008

Cestou na Devín

Bola som dnes konečne prevetrať môj bike a rozhodla som sa, že túto cyklistickú sezónu začnem cestou na Devín. Predsa len, dosť fúkalo, na hrádzi by bol protivietor a táto cesta je medzi stromami. Tá trasa je inak krásna v každom počasí, nielen takto na jar, ale...ale možno keby bola v nejakom inom štáte alebo meste, takto sa nedá príliš vychutnať kvôli niektorým hovadám za volantom. Prebiehanie cez plnú čiaru, úplne natesno obiehanie cyklistov (a to som sa fest tlačila na okraj) a čo ma dnes dorazilo, bol jeden chumaj, ktorý predbiehal štyri autá idúce za sebou a navyše v úseku, kde sú mierne zákruty. A keďže išiel na veľkom teréňaku, tak pri tom predbiehaní skoro sejmul aj mňa (v protismere). Chumaj, a dalo by sa to aj výstižnejšie napísať, keby som nebola dáma. Nechápem, prečo sa policajti na takéto veci nezameriavajú, takíto frajeríci su oveľa nebezpečnejší ako nezapnuté pásy a podobné prkotiny, čo kontrolujú.

sobota 5. apríla 2008

Vyhostenie

Tento týždeň som v rámci Febiofestu videla film Andreja Zvjaginceva Vyhostenie. To, že si ho pôjdem pozrieť, bolo jasné od chvíle, ako som ho zazrela v programe. Od Zvjaginceva som pred pár rokmi videla Návrat, čo je úplne úžasný film, podľa mňa jeden z najlepších, aké boli kedy nakrútené. Takže Vyhostenie - v niečom podobné Návratu, v niečom iné, hlavne príbeh bol silnejší v Návrate, tentokrát mi tam trochu škrípala nelogičnosť správania ženskej predstaviteľky a predsa sa mi na ten film nedá zabudnúť. Podchvíľou sa prichytím, ako uvažujem nad vzťahmi v zobrazenej rodine, keď si chcem vybaviť scénu z filmu, stačí zavrieť oči... Niektoré filmy sú jednoducho také, že v človeku zostávajú.