Minulú jeseň som sa potrebovala dostať neskôr poobede do Trenčína, kde ma potom mali čakať známi, s ktorými som potom mala spoločne ísť autom do Tatier. Zistila som, že vlakové spojenie je nie úplne ideálne, ale našiel sa tam jeden vláčik, ktorý išiel niečo po štvrtej. Z hlavnej stanice, alebo som si to aspoň tak vtedy myslela. Ale ako mám v dobrom zvyku neoverovať si veci, tak to bolo trochu inak, ako som s hrôzou zistila, keď som tradične skoro na poslednú chvíľu dobehla na stanicu a k pokladni. Teta pokladníčka mi ozrejmila, že vlak išiel zo stanice Bratislava-Nové mesto a že naňho teda môžem zabudnúť. Alebo...skúsiť ho ísť chytiť na Bratislava-Predmestie. Vtedy som na ňu nechápavo vytreštila oči, že o čom hovorí, bývam tu celý život, ale o takejto stanici som nikdy nepočula. Teta bola našťastie veľmi milá a ústretová a podrobne mi vysvetlila, že teraz ide jeden rýchlik, ktorý zastavuje v Bratislava-Vinohrady, tam vystúpiť, prejsť cez cestu a tam je tá tajomná stanica. Tak som teda urobila, ako mi poradila, cestou som sa pýtala snáď každého, koho som stretla, že kde teda je tá stanica až ma nakoniec nasmerovali k jednej rozbitej a škaredej budove s vytlčenými oknami, pomaľovanou grafiti. Vtedy sa to celé prehuplo, už som sa nestresovala, že nestíham, že sa kvôli mne bude musieť všetko meniť, už som si len užívala celú tú situáciu. Do stanice sa nedalo vojsť cez budovu, bolo treba cez akúsi lávkochodbu ju obísť, potom zbehnúť dole na perón, kde stál len jeden chlapík. Placho som sa ho spýtala, či teraz pôjde vlak do Trenčína (keďže vnútri v budove bola len špina a holuby). Trochu nervózne na mňa pozrel a povedal:" Ja som tu prvýkrát v živote, snáď pôjde".
Vlak nakoniec prišiel presne podľa grafikonu, celý ten večer plný nezvyklostí tým samozrejme nekončil, nakoniec meškal tri hodiny, v Tatrách sme dlho blúdili, kým sme našli rezervované ubytovanie, kde nás privítala rozospatá mačka, ale všetky tieto veci blednú v porovnaní s dojmom, ktorý na mňa zanechala tá takmer zdemolovaná budova a trať, o ktorej som nikdy predtým nepočula. Sľubovala som si potom, že si ju pôjdem odfotiť, dostala som sa k tomu až predminulý víkend. A vtedy stanica znova prejavila svoje - po piatich fotkách mi batérie oznámili, že si dávajú fajront. Aspoň mám dôvod ísť tam znova. Takže aspoň dve fotky na ukážku (a do budúcna naučiť systém spolupracovať pri vkladaní obrázkov).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára