"Som dobrý, dobrý, či zlý...neviem, neviem"

Občas ma zamrzí, že nie som lepší človek. Že nie som dobrá, nemám nutkanie automaticky niekomu pomáhať, že sa občas musím nútiť byť nápomocná tým, ktorých mám rada a ešte viac cudzím. Včera sa mi prihodila taká vec, tiger mi ukazoval Pražský hrad a keď sme vyšli na vyhliadku, akosi kútikom oka som zaregistrovala, že okrem množstva iných ľudí pri múre stoja dvaja chalani. A na druhý pohľad potom, že jeden z nich sedí na zemi. Prvá moja myšlienka bola, že chlapci to prehnali s alkoholom, aj keď bolo iba poludnie. Tiger k nim ale hneď zamieril a začal sa pýtať, či sa niečo nedeje. A ono sa dialo, ten jeden, čo sedel na zemi, nesedel, ale ležal a ten druhý, čo pri ňom tak bezradne stál, nám vysvetlil, že kamarát je alergik a z ničoho nič mu prišlo nevoľno, zamotala sa mu hlava a skoro odpadol. A tak sme tam potom zostali, keď prišla sanitka, trochu im tlmočili a ja stále neviem, ako by som sa zachovala, keby som tam bola sama, bez tigra. Spýtala by som sa, či niečo potrebujú, alebo by som si povedala, že to určite zvládnu, keď sú traja? Neviem, s istotou ale viem, že ak aj by som k nim zamierila s otázkou na perách, určite by to nebolo tak skoro automaticky a samozrejme, ako to urobil tiger.