Nevyžiadaná pozornosť

Taká zvláštna vec sa mi stala. Jeden známy sa ma pokúšal baliť. Teda, na tom by nebolo nič zvláštne, keby nešlo o človeka, ktorého poznám cez svojho priateľa. A možno ešte zvláštnejšie je, že je to už druhý chlap, ktorý lepšie pozná môjho priateľa a v jeho neprítomnosti o mňa prejavuje dosť jednoznačný záujem. V tom prvom prípade, nazvime ho pracovne Opičák, som sa stále snažila jeho reči zľahčovať a tvárila sa, že ide o srandu, on totiž chalanisko má dosť zvláštne predstavy o humore. Ale tento druhý prípad, pracovne nazvaný Novinár, má prekvapil a zaskočil, jednak sa skoro nepoznáme a vyzeral ako taký správny chalan. Na facebooku sme spolu cez víkend chatovali, keď zrazu začal mať divné poznámky týkajúce sa môjho sexuálneho života. A druhý deň, keď som sa pripojila, tak v tom pokračoval. Teda, nie divné v zmysle úchylné, ale príliš osobné. 

A keďže mám v povahe neustále nad vecami meditovať, tak sa teraz pýtam sama seba, prečo to tí chlapi robia. Prečo prejavujú jasný záujem o ženu, ktorá je partnerkou ich kamaráta? Znamená to, že si môj priateľ vyberá divných kamarátov, alebo snáď vidia náš vzťah ako nestabilný?

Šteňa

V tejto chvíli mi leží na kolenách a trasie sa zo spánku. Asi sníva o naháňaní suchých listov. Máme ho doma už dva týždne, ale stále mi tá celá situácia príde neskutočná. Naozaj som sa len tak vybrala a doniesla si domov všetkohryzúce, pocikávajúce sa šteňa, o ktoré sa treba stále starať? Dlho, predlho som nad tým uvažovala, rozvažovala, ale stále ma prekvapuje, že som do toho išla. Ešte tesne predtým ako som poňho vyrazila, som váhala, či radšej majiteľom nezavolať, že sa zmenili okolnosti. A teraz je tu a tvári sa, akoby tu žil odjakživa.

O láske neláskavej

Niektoré veci strašne bolia. Bolia tak veľmi, že sa z nich nedá ani vyplakať, bolia tak, že človek začne v zúfalstve robiť zúfalé veci. Už týždeň chodím ako v zlom sne a neviem, čo robiť, ako sa zachrániť. Zúfalstvo ma ženie robiť veci, ktoré raz oľutujem, ale teraz ich vnímam ako poslednú spásu, lebo potrebujem niečo, čo aspoň na chvíľu otupí ten hrozný pocit v žalúdku, ten pocit prázdnoty zo straty milovaného človeka, ktorý dal prednosť niekomu inému.

Nanovo

Niekedy mám chuť spáliť všetky mosty, vymazať svoju minulosť a začať všetko odznovu. Vymazať všetky maily a adresy a z pošty, zrušiť čísla a hodiť všetko za hlavu. Preto rada cestujem - mám rada ten pocit, že som v cudzom meste, kde nikoho a nič nepoznám a môžem všetko objavovať a byť len nezaujatý, nadšený pozorovateľ. A niekedy takéto hérostratovské gestá aj robím a potom mi s odstupom času príde ľúto, že som sa takto zbavila svojich spomienok.

Náhodne odpočuté

Telefón je zvláštny vynález našej doby. Ľudia pri ňom väčšinou zabúdajú na okolie, sústreďujú sa len na osobu na druhej strane linky a niekedy si neuvedomujú živých ľudí naokolo, ktorí sa tiež stávajú pasívnymi účastníkmi rozhovoru. Minule som si v skúšobnej kabínke vypočula zvláštny rozhovor vedený spoza jednej z plachiet zakrývajúcich ženy horúčkovito si skúšajúce posledné zlacnené šaty a blúzky.
"Ahoj, to si ty? Už som o tebe sto rokov nepočula? Prišiel si naspäť?"
Začínalo to takto nevinne, ako bežný telefonát, už toľkokrát nechtiac odpočutý.
"Nie, o dieťatko som vtedy prišla. Vieš, mala som vtedy veľa stresov, veľa práce, nezvládala som to a dieťatko odišlo."
Nemám rada, keď si náhodou odpočujem podobne osobné veci, vždy sa pri tom cítim previnilo, že niekomu takto vidím do súkromia, ale ešte som si chcela vyskúšať jednu sukňu, tak chtiac-nechtiac počúvam ďalej.
"Nakoniec som sa s ním rozviedla. Nebolo to šťastné, ja som bola tá, ktorá nosila domov peniaze. A pracovne sa mám úspešne, mám dobrú kariéru, vypracovala som sa."
Hm, hovorím si v duchu, dopne to tej žene, že naokolo je desať ďalších ľudí, ktorí všetci počujú, čo si ona šteboce do telefónu?
"Teraz by si ma ani nespoznal, dala som sa ostrihať. A mám teraz aj jazvu na hlave, padla mi na hlavu doska, keď som doma prerábala skrinky."
Škoda, že som vtedy pozrela na hodinky a uvedomila si, že už meškám na dohodnuté stretnutie a že naozaj nemôžem zostať v kabínke a vypočuť si ďalej život neznámej ženy. Možno by to bolo na dlhší článok, možno aj na celý román plný pohnutých udalostí.

Krátka preddovolenková

Chystám sa teraz na stanovačku s partiou. Ako to len celé dopadne, keď tam budú dvaja chalani - jedného chcem ja, druhý chce mňa?

Studené ruky, horúce srdce

Celý život mám ruky a nohy studené ako ľad, zohrievajú sa len v najväčších letných horúčavách. Za tie roky som si na to zvykla a naučila sa s tým žiť a nosiť v zime tie najteplejšie ponožky a hrubé rukavice a len občas zaľutujem, že do Himalájí sa teda nebudem môcť vybrať. Ale má to aj svoje výhody - nie je nič príjemnejšie, ako keď mi studené ruky zohrieva niekto milý.